TERCEIRO DOMINGO DO ADVENTO
1a. Leitura: Zep. 3:14-18a
2a. Leitura: Fili. 4:4-7
Evanjelho: Lk. 3:10-18
Peregrinação spiritual ba terceiro Domingo
Advento nian . Lilin ho kor rosas iha sirculo advento nian halakan ona hodi
hatudu katak ita hotu tama ona ba tempo kmanek ida, ne’e mak periodo Gaudete ou
haksolok. Saida mak acontece iha periodo ksolok ne’e? tamba mos natal besik ona
dadaun, tamba ne’e, ita sei hetan tulun atu nakloke an liutan hodi soin ba
hasoru Jesus Cristo nia moris. Iha periodo ida ne’e, ita sei hakribit salan hotu ho loloos, tuir misa no
simu comunhão spiritual no halao hahalok caridade nian. Loos duni katak
atividade spiritual hirak ne’e ita halao nakonu ho ksolok atu ita mos bele
sente Maromak ninia ksolok. Ksolok sai perfeito tamba hakribit salan, nebé
haklaken husi João baptista.
Leitura sira loron oihn nian lori ita atu
compreende katak “Maromak mak ksolok nia hun no ksolok ne’e mos mak ita tenki fahe ba ema seluk”. Sofonias Ninia
profecia sira kona ba moris rohan laek husi Maromak ba povo Israel sai duni
magnificat ksolok nian tamba Maromak hamutuk nafatin ho ninia povo. Nia Liurai
nebé ukun buat hotu. Ho razão kona ba ksolok iha fuan husi povo Israel tamba Maromak
hases tiha sanção nebé hatun ona ba ninia povo. Israel ninia funu balun
sira lakon hotu tamba Maromak nia kbiit. Maromak sempre presente iha ninia povo
nia leet tamba ne’e sira la tauk ba funu balun no inimigo sira. Ida ne’e mak
lia menon ksolok nian nebé hakbiit tebes povo Israel sira ninia fuan iha tempo sira
terus iha Babilonia.
Evangelista Lucas apresenta figura João
Baptista. Nia mai atu haklaken kona ba conversão ba ema hotu atu nune’e soin ba
simu Mesias nebé mai. Ema hotu nebé rona lia haklaken ne’e fahe ba grupo balun,
no hodi temi pergunta nebé hanesan, sira iha comitmento liu ba hakribit salan.
Sira mak sociedade social (civil society) nebé dominante liu, cobrador osan
sira nebé sai figura publico iha contexto justica no ba servidor ba estado nebé
ukun povo.
Grupo primeiro, ema barak (comum). Sira
husu: “se hanesan ne’e, saida mak ami tenki halo?” (Luc 3;10). João
fo hanoin sira atu aten barani hodi fahe, laran domin nain ba ema seluk. wainhira
ema bele fahe então ksolok sai ema nia soin. Nia dehan :“ema nebe iha hatais tahan rua,
fahe ho maluk nebe laiha; no ema nebe iha aihan, halo mos nune’e.” (Luc
3:11).
Segundo grupo, cobrador osan sira. Sira
husu: “mestre, saida mak ami tenki halo?” (Luc 3:12). João hatan hanesan mestre nebé hanorin dalan diak atu
hasoru ho Maromak. João fo hanoin sira atu hamoris justiça no laran mos ba
Maromak no maun alin sira. Nia dehan imi keta husu impostu, liu ida nebe estado
haruka.” (Luc 3;13). Ema nebé haksolok ne’e ema nebé halao justiça ba
maun alin sira.
Terceiro grupo, ukun nain sira. Sira husu. “no
ami, saida mak ami tenki halo?” João hatan, “keta hanehan ema no keta duumatak
simu deit ho laran imi nia kolen.” (Luc 3;14). Ema nebé haksolok bele
disciplina, justo no fiel iha ninia moris.
Mensagem ksolok João Baptista
nian halo ema barak loke fuan atu hakribit salan. Sira pronto atu simu baptismo
husi bee. Iha biban nebé hanesan João Baptista dehan Mesias mak Jesus Cristo
nebé sei fo baptismu ho Espírito Santo no ahi. Nia mak iha kbiit liu hodi
hasanto ema.
Liafuan Maromak
nian iha semana datoluk Advento nian ne’e, haforça ita hotu. Mai ita hakribit
salan, mai ita harii amizade ida nebé perfeito hodi nakloke ba malun, sai ema
nebé justo no real, respeita direitos humanos. Ho nune’e ksolok rohan laek laos
deit hanesan historia ida maibé loloos duni katak ema hotu bele sente. Maromak
deit mos haksolok ho ema, tamba sa mak susar tebes atu haksolok ho ita ninia
maluk?
Reflesaun Husi: Irmã
Gragiela do nascimento, OP