Misionarias Dominicanas do Rosario

centanario de la fundacion de la congregacion

Misionaria

celebrasaun sentenariu Oe-cusse

Santo Domingos de Gusmao

Hablaba Siempre de Dios y con Dios ifeliz dia!

Missionarias

viajem dahuluk ba Maldonado

Missionarias Dominicana

celebrasaun Eukaristika 100 anos

Image de Missionarias

Maldonado Peru

Comunidades missionarias iha Timor-Leste

Comunidades missionarias iha Timor-Leste

Missionarias

enkontru nasional Juventude Dominicano

Thursday, September 2, 2021

MÉDICO LOLOS IHA COMPAIXÃO

 

DOMINGO  BA  XXIII TEMPU BAIBAIN NIAN

1a. Leitura: Isaiah 35:4-7

2a. Leitura: Tiago 2:1-5

Evangelho: Marcos 7:31-37

 

   Ohin ita tama ba Domingo XXIII tempo baibain. Iha leituras ohin loron nian konvida ita hotu atu rekonhese Maromak nia laran luak and nia compaixão.

  Iha refleksaun Liafuan diak ida ne’e hakarak atu dehan deit katak Jesus Cristo nu’udar Doutor ida mesak iha doutor sira seluk nia le’et, basa  Nia iha kbiit atu cura ita ema nia moras hotu tanto isin, espirito no klamar ho kbiit liafuan Reino Maromak nian. Ho kbiit Maromak futar liafuan mak justifica katak kbiit eh autoridade Cristo nian perante realidade ita ema nian mak “ Cura isin salva klamar”. Basá isin iha nia moras rasik no klamar iha nia moras rasik.

 Cristo hadomi  hosi aksaun ne’ebé hatudu iha povo nia le’et hodi cura moras oi-oin nebe hakbesik ba Nia; fo roman mai ita katak Cristo assume knaar nu’udar  médico único ba isin no klamar. Exemplo prático ne’ebé ita bele hare mak Cristo usa liafuan “EFFATHA” nudar forsa ida hodi bele cura ema nebe moras tilun diuk bele rona fila fali no ema nebe nanal toos bele sai mamar fali hodi koalia mos no los.

  Sentido husi liafuan EFFATHA katak LOKE BA.  Jesus uza kbiit liafuan ida ne’e atu loke ita ema nia moris nebe nakonu ho terus ho susar sai ksolok, moras sira sai diak, laran taridu eh neon susar sai laran metin, loke dalan hodi duni sai espirito aat husi ema nia an, loke grasa naroman hamoris nakukun nian, loke dalan domin suli ba ema hotu, loke dalan justisa ba ema hirak ne’ebé moris iha injustisa nia laran, loke dalan lialoos nian ba ema hirak nebe moris iha iha lia bosok nia laran. Atu bele dehan katak ita ema mesak deit labele , maibe hamutuk ho Cristo todan moris nian hetan kmaan no moras isin ho klamar hetan cura.

 

Reflesaun Husi:

Irmã Alda Baptista de Carvalho Soares, OP


 

 

 

 

Wednesday, August 25, 2021

IMI SE’E TILUN MAI, ATU RONA NO HATENE DIDI’AK (Mc. 7:14)

 


 

DOMINGO BA DALA XXII TEMPU BAIBAIN NIAN

1a. Leitura:Dt. 4:1-2,6-8

2a. Leitura:Tgo. 1:17-18,21b-22,27

Evangelho: Mk. 7:1-8,14-15,21-23

 

Evangelho ohin nian convida ita atu sé tilun hodi rona no hatene didiak mensagem ne’ebé Nai hakarak no fo hatene mai ita. Mensagem sa mak atu rona no hatene? Mensagen Jesus hato’o mai ita ne’e iha relasaun saida ho ita nia moris? Mensagem Evangelho ohin nian sei relevante iha ita moris?

Belun sira, custume ka toman fase liman antes han, babain ona ba ema hotu nia tilun iha mundo ohin loron liliu iha tempo pandemia. Atu prevene an husi virus ne'e mak Organização Saúde Mundial (OMS) sempre insista ema hotu atu: uza maskara, distância social no fase liman bebeik (hand sanitizer).

Nune'e mak Iha Evangelho, ita rona kona ba Escriba no Farizeu sira observa hodi halo critica ba Jesus nia escolante sira ne’ebé la fase liman antes han. Ita hare sira fanático teb-tebes hodi halo tuir lei sira. Maibe hare didiak sira observa no exige ema seluk atu halo maibé sira rasik lá halo no concretiza iha moris. Ita hatene katak Ema Escriba mo Farizeu sira dekor ou “hafal” lei no ukun sira ‘diluar kepala’, hodi halo sira fo atenção liu ba buat liur (aparência ou superficial) nian no sira haluha fo atenção no importância ba buat nebe mai husi laran. Sira observa no conserva regras mas laran dok housi Maromak ou laran nakonu ho foer. Sira hahi Maromak ho ibun tutun mas laran dook husi Nia. Iha liafuan seluk atu dehan katak hahalok fariseu sira nian ne'e, iha liur haré hanesan graça ida maibé iha laran ne'e hanesan desgraça. Husi Sira nia atitude no hahalok ne’e mak Nai Jesus ‘tendangan’ ho naran munafik 'laran makerek'.

    Hare fila ba ita-an, ita mos dalabarak hanesan maluk Escriba no Farizeu sira ne’e. Iha ita nia lala’ok lor-loron nian, ita marka horário oi-oin, hanesan oras ba reza, misa, adoração nst; maibé buat hirak ne’e ita halo tamba deit regulamento diario. Nune’e ita hala’o la ho fuan laran. Dalaruma, ita sente hanesan obriga an deit atu moris tuir regra sira. Ita hananu no reza lor-loron maibé ita nia lala’ok hatudu la hanesan ema religiosa ou ema fiar na'in. Basa, ita nia laran ne’e nakonu ho lixu oioin. Hanesan Jesus temi: “sala fo’er, na’ok, liman mean, soe biti kluni hakarak buat hotu ba an rasik, laran aat, laran makerek, laran metan, laran moras, ibun fo’er, loko-an, la hamta’uk Maromak”. Hahalok Farizeu no Escriba nian ne’e sei relevante tebes ba ita ida-idak nia moris iha tempo ohin loron. Tan ne’e, liu husi maluk sira uluk nia hahalok, ita mos bele hare ita nia an iha tempo ohin loron no aban-bairua.  

   Nune’e, Evangelista S. Marcos convida ita atu reflete kona ba hahalok aat sira be hafo’er no haterus ita ema nia moris hodi dada ita sés husi Maromak hodi la moris tuir ona Nia hakarak no Nia ukun fuan. Buat nebe Jesus hakarak ita atu halo mak ne’e “rona no halo” basa: “Maromak prefere liu Fuan nebe mak Nakonu ho Domin.” Nai Jesus hanorin ita atu hatene lolos ukun fuan domin nian hodi moris tuir Maromak nia hakarak. Ida ne’e la significa ita atu abandona tradição sira be ita iha; maibé, Nia hakarak haklean liu tan. Nune’e Nia dehan: “laiha buat ida iha liur nebe tama hodi halo fo’er ema nia laran, maibé buat nebe sai husi ema nia laran rasik mak hafo’er ema” (Mc. 7:15).

   Ita hatene katak hahalok a’at hirak ne’ebé mai husi laran ne’e mak cria inimigo iha ita an rasik hodi halo ita nia moris lahakmatek no mos influência maluk seluk nia moris. Ho ida ne’e mak Jesus convida ita atu rona, no la’os rona deit maibé rona hodi comprende e moris tuir. Hanesan iha caracteres chineses husi liafuan rona ( thing) iha dezenho leten compose husi caracter tolu: tilun (), matan () no fuan () nebe fo significa boot ba ema: wainhira ita rona, tenki tun ba  fuan, hafoin mak bele aplica iha moris.

Mai ita haka’as an atu cria iha ita fuan hahalok diak sira no hamos ita fuan ho graça Nai nian hodi moris tuir Nia hakarak. Ita harohan atu Nai nia Espírito nafatin anima ita no loke ita fuan, ita tilun no ita nia matan atu fo valor ba mensagen nebé ohin Jesus husik hela mai ita. Amen!

 

Reflesaun Husi: Irmã Leonarda Da Conceição Evangelista, OP


Thursday, August 19, 2021

NAI! AMI ATU BA TAN IHA SE?

 

 

DOMINGO BA DALA XXI TEMPO BAIBAIN NIAN

1a. Leitura: Jos. 24:1-2a,15-17,18b

2a. Leitura: Ef. 5:21-32

Evangelho: Jo. 6:60-69

Ohin Domingo XXI tempo comum, igreja fo hanoin no fo coragem ba ita sarani católica atu sempre hela metin iha Cristo no tau fiar metin iha Nia. maske dala ruma iha ita nian moris ita sempre hasoru problemas, desafius oi-oin  ita iha confuzaun no la’o sala dalan.

    Evangelho ohin nian koalia kona ba tempo/momento ne’ebé Jesus nia escolante sira hasoru crise ida. Ba hirak (escolante balun) ne’ebé mak fo ona resposta ba Jesus nia bolu hodi tuir Nia mos hasoru desafios atu aceita ba buat nebe mak Jesus koalia ba  sira, katak Nia mak aihan moris tun hosi Lalehan. Escolante barak husik no la’o sees husi Jesus, maibe Jesus la bandu sira ba  nia hakarak, tamba Nia respeita sira nia decisaun.

Realidade iha ita nia sociedade dala barak mos acontece nunee. Maluk barak la’o sees husi comunidade ho rasaun oinoin. Realidade ne’ebé acontece iha mundo ohin loron hanesan pandemia, desastre natural, funu iha ou violencia lori mai ita dasastre boot tebes nebe mak halo maluk barak lakon sira nian uma no rikusoin, familia, no sira nia servico. No maluk hirak ne’e nia fiar mos komesa nakdoko, iha emosaun oinoin hanesan tauk, hirus, trauma, no lakon esperansa iha moris. No pregunta oioin komesa mosu iha sira nia hanoin y husu: tamba sa Maromak labele hapara tentasaun hirak ne? Tamba sa Maromak husik buat at hirak ne’e acontece iha ita nian moris? Maromak labele fo mai ita moris nebe saudavel deit?

Problema hirak ne’e sai crise boot tebes ba maluk barak nia fiar hodi influensia sira atu la’o sees husi Maromak. Ita hotu hatene katak fiar ne presente kmanek ida husi Maromak, maibe fiar ne mos presiza discernamento ne’ebé klean iha ita moris.

Iha primeira Leitura, ita hare kona ba profeta Josúa halibur uma –fukun hotu – hotu iha Israel nian, katuas sira, ulun sira, juiz sira, hodi fo hatene ba sira atu hili serbi Maromak, ou fihir ida nebe mak sira hakarak serbi.

Dala barak iha ita nian moris iha circumstacia ne’ebé mak forca/ obriga ita atu decide foti decisaun ne’ebé ho ninia consequencia nebe boot tebes, exemplo hanesan; hau foti servisu ida ne ka lae? decide atu  hatan ba Nai nia bolu ou abandona? Iha buat barak mak halo ita deficil ou lakohi atu foti decisaun ba ita nia moris.

Iha primeira leitura ne’e mos dehan mai ita katak; ita fiar Maromak no serbi Nia ou decide buka buat seluk atu serbi no fiar.  Hanesan iha evangelho ikus nian Jesus husu ba apostolo nain sanulu resin rua dehan katak; oinsa ho imi? Imi mos hakarak ba? Jesus husu pergunta ne ba apostolo sira atu sira  decide hili tuir Jesus hanesan Jesus hili sira. Perguntas ne’ebé hanesan Jesus mos husu ba ita ida idak: imi mos hakarak dada an hosi hau? Jesus hein ita nia respostas, Haneasn Simão Pedro nia hataan ‘Nai! Ami atu baa tan iha see? Laiha ema seluk mak bele fo hatene mai ami oinsa ami bele hetan moris lolos no  rohan laaek. .

 Atu sai hanesan Simão Pedro; ita loron –loron tenki renova ita ninia resposta ba Jesus nia bolu no firme nafatin atu hili Nia. Tamba Jesus nia domin mai ita laiha rohan. Nia hadomi ita hodi saran-an ba mate tamba ita. Hanesan Saun Paulo nia surat ba sarani sira iha Efesu “ Imi laen sira mos tenki hadomi imi nia feen, hanesan Kristo hadomi nia Igreja, too Nia entrega Nia Aan ba mate iha sira nia fatin. (Efesu 5:25). Atu vida casal no vida familiar ne’e dura feen no laen tenki iha lealdade mútua no decisão no iha compromisso. Jesus hanorin ita atu hadomi malu hanesan Nia hadomi ita.  Hanesan sarani católico, casal ou la casal, mane no feto, ita hotu tenki respeita malu, serbi malu no moris tuir Cristo nia lalaok. Hili atu tuir Jesus, tenki halo tuir ninia lalaok sira.

 

Reflesaun husi:Irmã Nelia  Pinheiro, OP


 

 

 

Friday, August 13, 2021

MAROMAK FIHIR NIA ATAN FETO NE’EBÉ FOLIN LAEK

 

SOLENIDADE DA ASSUNÇÃO DE NOSSA SENHORA

1a. Leitura: Rev. 11:19A; 12-1-6A

2a. Leitura: 1Corn15:20-27

 Evanjelho: LC 1:39-56

 

      Ohin loron ita hamutuk iha Inan Maria nia ksolok hodi celebra solenidade ASSUNÇÃO nian. Atan folin laek, ida ne'ebé Nai Maromak fihir sai nu'udar Maromak nia Inan hodi kolabora ba obra Salvasaun, Nia moris sai kmo'ok no furak tanba oferese hikas moris ne ba Maromak hanesan presente ida no entrega-an atu servi. Maromak foti sa’e ba Lalehan iha Isin no Klamar. Nia mak atan ida ne'ebé folin laek, e sala laek. 

     Ida ne’e Verdade Evangélica ida nebé furak tebes, Maria mak “Eva” foun (Gen 3:20). Naran ida ne'ebé ho significa Vida, Vitalidade, Nia mak “Mãe dos vivos”. Tanba nee, maternidade Maria nia ne’e laos deit grasa pessoal ba nia a’an deit  maibe  graça ne sulin ba humanidade hotu liu husi Inan Maria nia disponiblidade, ne’e karisma ida ne’ebé ho ninia sentido estrito da palavra, katak grasa ida ne’ebé haraik ba ema ida ho benefisio ba communidade. (ba ema hotu).

    Iha loron Assunção ne’e, fo esperansa foun ba ema hotu nebe fiar iha Cristo. Too loron ikus, hirak sira nebe fiar mos sei hola parte ho Nia iha moris rohan la’ek, moris komunhaun ho Maromak Santissima Trindade. Iha nebe moris sei la hotu no buras ba nafatin.

    Iha Evangelho ohin loron Inan rua ne’ebé reconhese obra Espírito Maromak nian iha sira nia moris. Sira nain rua nia encontro hanesan encontro ida entre Divino/Maromak - Jesus ho Humano/Ema -João Batista.

 Saida mak mak ita aprende, no hetan inspirasaun husi encontro divino ida ne’e liu husi inan nain rua;

1.      Visitasaun Maria ba Isabel ne hau bele dehan; hanesan experiência da graça divina. Experiência da graça divina ne'e halo Isabel rekonhese Nia a’an lolos "Se mak hau?, hau Maromak inan mai visita hau? Isabel hanorin ita atu hamamuk a’an ba Maromak nia presenca iha cada momento, fo espaso ba Maromak atu hi’it an mai iha ita idak idak nia “uma” (fuan). Hamamuk a’an atu ita bele rekonhese Maromak nia presensia ho profundo iha momento hotu e mos permite ita atu  rekonhese diak liu tan ita Aan rasik. Rekonhese Maromak nia graca, halo ita rekonhese ita a’an e permite ita atu rekonhese ema seluk.

2.      Isabel hatudu mai ita nunka atu subestimar/ understimate Maromak nia domin incondisional ba ita, maske Isabel ne'ebé labele iha oan ho nia idade nebe avansa liu ona atu iha oan. Ho Maromak nia tempo, Nai fo ba Isabel oportunidade uma vez na vida atu  kous fali oan. Esperiensia Isabel nia halo ita realiza katak, Ita nia Maromak ne Maromak de surpresas, Nia surpresa ita iha Nia tempo no biban la’os iha ita nia tempo, tanba ne Isabel hanorin ita atu iha Fiar no Pasensia hodi hein Maromak nia tempo to'o mai iha ita leet. Aberta ita a'an ba Maromak nia graca. Prontidaun iha qualquer tempo…tanba ita Nia Maromak disponivel ba ita iha tempo hotu.  “For God, we are Never too late” Ba Maromak ita nunka mais tarde!

3.      Iha Cântico Magnificat, Maria considera nia a’an hanesan “Atan” ida . katak “Nia pertencer iha Maromak” “Belonging to God” Atan ne’e hirak nebe  testemunha ba Maromak nia Domin, hirak nebe simu Misaun (Acts 2:18). Pertence iha Maromak ne expressa liu hosi ita nia disponiblidade , liu hosi ita nia disposição iha Nia plano ba ita nia moris no bai ita nia mundo. Maria hatudu Nia total confiança iha Maromak nia vontade. Maria halo Maromak nia vontade sai conquistada iha nia corpo e iha nia fé. Aprende hanesan Maria “Disponivel ba Maromak nia Plano, maske ita la comprende no dala barak  iha processo hakanek lai ita, maibe hanoin katak Maromak hakarak buat hotu diak bai ita. Nia hakarak to'o loron ikus haksolok hamutuk ho Nia. Tanba ne'e hanesan  fulan sei la fo naroman wainhira nakukun la hafalun. Hanesan Fini tau ba rai, Nia sei la fo moris se nia la liu husi processo ida mate. Tanba ne'e processo halo tuir Nai nia hakarak ne la'os hanesan café instante (Three in One). Jesus rasik mak protótipo perfeito ba ita oinsa Nia atinji Aman Maromak nia plano. Nia hatudu atu ita halo tuir iha moris loron loron. Nia mak sai ita nia forsa, atu manan nakukun hotu. Rona, Respeito, Pasensia no fiar iha Processo hotu, tanba Maromak nia presensa iha processo hotu nebe ita liu, processo guia ita ba perseveransa hanesan Maria.

Maria inspira ita atu moris nakonu ho gratidão, generosidade, compaixão e esperança atu grasa ne’ebé Nia fo ba ita e ita mos fo fila hikas ba ba Maromak hanesan grasa kmanek ida. 

Be kind to your neighbors as Mary did.

 

Reflesaun Husi: Irma Mariana Dos Santos Barreto, OP